Jak vnímáme čas

Špecificky sa venuje fenoménu rozpínania času pri nehodách, v núdzových situáciách a traumatických udalostiach, ale aj při športe, v kontexte psychedelických a spirituálnych zážitkov, pri zážitkoch blízkej smrti, a dokonca aj pri demencii. Predstavuje takzvané zážitky zániku času, kedy čas nepôsobí lineárne, ale skôr priestorovo, ako keby budúcnosť a minulosť existovali paralelne s prítomnosťou. Čo nám podobné zážitky hovoria o našom vedomí aj o povahe samotnej reality? Je jednoznačné, že sa objavujú v zmenenom stave vedomia. Inými slovami, zmenený stav vedomia so sebou vždy prináša iné vnímanie času. Zdá sa, že naše bežné prežívanie času môže byť celkom jednoducho konštrukt, ktorý vyprodukoval náš bežný stav vedomia. Vnem lineárne plynúceho času je teda jen ilúzia...