Modlitba je najväčšia veľmoc! - Rastislav Hamráček

Pohľad na život otca Ernesta Macáka pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia Sté výročie narodenia otca Ernesta Macáka – 7. januára 2020 – je pre nás príležitosťou k veľkej vďačnosti, aby sme pamätali „na svojich predstavených, ktorí nám hlásali Božie slovo“ (porov. Hebr 13, 7). Pre saleziánsku rodinu a saleziánske dielo na Slovensku bol zasvätený a kňazský život otca Ernesta Macáka i jeho neohraničená obetavosť pre bratov obrovským Božím darom a milosťou. „S postupujúcimi rokmi som vo vás mohol objavovať a stále jasnejšie vidieť nielen dobrého človeka, múdreho rehoľníka a kňaza, ale aj opravdivého Božieho muža. Ďakujem Pánu Bohu za vašu tichú, usmievavú prítomnosť v živote toľkých ľudí a za všetko, čo ste nás chceli a stihli naučiť.“ Tieto slová zazneli na pohrebe 96-ročného niekdajšieho provinciála saleziánov Ernesta Macáka. Lúčil sa s ním teraz už biskup – salezián Vladimír Fekete. Veľmi pekne vystihol postoje mnohých voči otcovi Ernestovi: objavovať, vidieť, ďakovať, učiť sa… a zamilovať si ho. Pohľad na život a svedectvo otca Ernesta môže priniesť – z Božej dobroty – do našich duší všetky tieto dobrá. Milosť. Dostali ju aj rehoľné sestry Svätého kríža v Cerovej, keď medzi nimi otec Ernest prežil záver života: „Vydával svedectvo svojou modlitbou, trpezlivosťou, humorom a nakoniec už iba svojou totálnou bezmocnosťou a mlčaním. Toto sa pre nás stalo výrečnejším než akékoľvek slová. Zomrel svätý kňaz, rehoľník. Mali sme milosť žiť vedľa svätého človeka.“