Soňa - Kristína Ježovičová

Po tragédii, ktorá mi zobrala všetko, na čom mi záležalo, ma život bolí a stráca zmysel. Túžim sa zrútiť z pomyselného lana, na ktorom denne balansujem. Prajem si, potknúť sa o šnúrky na vlastných topánkach alebo si udrieť hlavu o obrovský kameň a už sa nikdy nezobudiť. Ale želá si to aj Boh? Aká je odpoveď, to netuším. Boh si totiž dovolil písať môj osud celkom sám a inak ako by som chcela. Ja som mu poskytla iba atrament...