Tibetská kniha mŕtvych

Pôvodným účelom, prečo tento spis kedysi dávno vznikol, bolo čítať z neho umierajúcemu, no hlavne už aj definitívne mŕtvemu človeku. Tibetskí kňazi držali pri mŕtvom 40-dňovú "stráž", počas ktorej konali rituály, modlili sa a nahlas čítali z Knihy mŕtvych. Verili totiž, že duša je po smrti zmätená, blúdi v akomsi "medzistave" a nevie, čo má robiť a kam sa pobrať. Poetické a dramatické opisy a pokyny z tejto knihy mali za cieľ takejto duši vysvetliť, čo sa s ňou deje, a usmerniť ju. Základom je tu totiž viera v reinkarnáciu, pričom ďalší život môže byť lepší aj horší. Vrcholným cieľom je však úplne sa oslobodiť z kolobehu zrodenia a dosiahnuť nirvánu. Sprevádzanie čerstvo zosnulého na jeho poslednej ceste je preto podľa tohto učenia kľúčové, pretože ešte je tu šanca zareagovať správne na rôzne desivé či zvláštne zážitky, pokušenia a podobne (ktoré sa tu farbisto opisujú) a nájsť si čo najlepšie podmienky pre svoj ďalší život. Tibetská kniha mŕtvych sa však do istej miery dá vnímať aj metaforicky. Predstavuje tak nielen zaujímavé literárne, religionistické či spirituálne dielo, ale aj pôsobivý nadčasový, univerzálny duchovný návod na povznesenie ducha. Toto slovenské vydanie je podané čo najzrozumiteľnejším, jednoduchým jazykom, bez vyčerpávajúcich siahodlhých komentárov a poznámok, aké obsahujú iné vydania a preklady Tibetskej knihy mŕtvych.